Greenwashing - rozpoznávanie rizík a vyhýbanie sa im

OBSAH

• Spoločenská zodpovednosť ako USP
• Riziká greenwashingu
• Vyhýbanie sa rizikám - využitie príležitostí
• Uplatňovanie nariadenia o taxonómii
• Transparentnosť
• Vykonávanie nariadení
• Používanie systémov riadenia
• Analýza a hodnotenie rizík
• Riziká spojené s greenwashingom - záver
• DQS - Čo pre vás môžeme urobiť

Spoločenská zodpovednosť ako USP

Na rozdiel od minulosti čoraz viac spotrebiteľov, ako aj súkromných a inštitucionálnych investorov chce, aby ich finančné investície boli udržateľné v komplexnom zmysle. Inými slovami, sami chcú prevziať určitú spoločenskú zodpovednosť. Trh to čoraz viac zohľadňuje zodpovedajúcimi produktmi a službami, ktoré sú propagované na pečiatkach alebo logách s výrazmi ako "klimaticky neutrálny", "udržateľný", "ekologický" alebo "spravodlivý".

Neuvážené používanie takýchto pojmov spoločnosťami a prípadná domnienka, že ide len o greenwashing výrobku, však skrýva určité riziká, a to aj priamo pre vedenie organizácie. Aby sa predišlo zavádzaniu v súvislosti s greenwashingom, každá organizácia by mala mať základné znalosti o regulačných aspektoch, ktoré môže byť potrebné zohľadniť. Tieto témy sú stručne uvedené nižšie.

Riziká greenwashingu

Riziká vyplývajúce z nekalej súťaže

Cieľom § 1 nemeckého zákona o nekalej súťaži (UWG) je chrániť konkurentov, spotrebiteľov a ostatných účastníkov trhu pred nekalými obchodnými praktikami. Ide o akékoľvek konanie osoby v prospech vlastnej alebo cudzej spoločnosti pred obchodnou transakciou, počas nej alebo po nej, ktoré priamo a objektívne súvisí s podporou predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb alebo s uzatvorením alebo plnením zmluvy o tovare alebo službách.

Podľa § 3 UWG je nekalé obchodné konanie zakázané. Obchodné úkony, ktoré sú zamerané na spotrebiteľov alebo ich oslovujú, sú nekalé, ak nie sú v súlade s podnikateľskou starostlivosťou a sú spôsobilé podstatne ovplyvniť ekonomické správanie spotrebiteľa. Okrem toho sa v prílohe uvádza celkovo 36 (sic!) obchodných úkonov, ktoré sú vždy nezákonné.

Rovnako podľa UWG koná nekalým spôsobom každý, kto poruší zákonné ustanovenia, ktoré sú určené aj na reguláciu trhového správania v záujme účastníkov trhu, a toto porušenie je spôsobilé podstatne poškodiť záujmy spotrebiteľov, iných účastníkov trhu alebo konkurentov (§ 4).

Za nekalé konanie sa považuje aj vykonanie klamlivého obchodného úkonu, ktorý obsahuje nepravdivé alebo klamlivé informácie o okolnostiach uvedených v § 5 ods. 2 pod číslami 1 - 7 alebo uvádza spotrebiteľa/účastníka trhu do omylu zatajením podstatných informácií.

Preto ak je výrobok propagovaný s nepravdivými informáciami o jeho udržateľnosti, môžu byť kvalifikované subjekty (pozri § 8 ods. 3 č. 3) žalované o súdny zákaz klamlivej reklamy. Právne dôsledky proti týmto porušeniam zahŕňajú náhradu škody (§ 9), absorpciu zisku (§ 10), zmluvnú pokutu (§ 13a), trestnú reklamu (§ 16) a pokuty (§ 19, 20).

Riziká vyplývajúce zo zaručených vlastností v zmluve

Vlastnosť sa považuje za zaručenú, ak zmluvný partner uvádza, že je právne zodpovedný za skutočnú existenciu vlastnosti výrobku alebo služby. Či je to skutočne tak v prípade tvrdení ako "udržateľný" alebo "klimaticky neutrálny", bude potrebné posúdiť podľa príslušných okolností. Právnymi dôsledkami by potom mohlo byť odstúpenie od zmluvy ("Wandelung"), zníženie pôvodne dohodnutej ceny alebo náhrada za neplnenie.

Nepriamo by sa, samozrejme, museli zvážiť aj možné dôsledky vyplývajúce zo straty dobrého mena.

Riziká v dôsledku podvodného uvedenia do omylu - § 123 BGB

K takémuto podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď niekto úmyselne vyvolá u inej osoby omyl ("Irrtum") s cieľom vyvolať u nej vyhlásenie o úmysle ("Willenserklärung"). Uvedenie do omylu môže byť spôsobené uvedením nepravdivých skutočností, ale aj jednoduchým zatajením skutočnosti. K podvodnému uvedeniu do omylu môže dôjsť aj v prípade tzv. vyhlásenia na modro - t. j. uvedenia nepravdivých údajov, napríklad o určitých vlastnostiach, bez akýchkoľvek vecných dôkazov.

Takáto zmluva (napr. nesprávne uvedené vyhlásenie vôle) by bola neplatná, a preto by k uzavretiu zmluvy nedošlo. V prípade potreby by sa vzájomné plnenia museli vrátiť a oklamaná strana by mala nárok aj na náhradu škody.

Riziká spôsobené podvodom - § 263 StGB

Podľa tohto ustanovenia sa ten, kto v úmysle získať pre seba alebo tretiu osobu neoprávnený majetkový prospech poškodí majetok inej osoby tým, že vyvolá alebo udržiava omyl pod falošnou zámienkou alebo skresľuje či zamlčuje pravdivé skutočnosti, potrestá odňatím slobody až na päť rokov alebo peňažným trestom. To je obzvlášť dôležité v súvislosti so "zelenými" finančnými produktmi, ale môže sa to týkať aj všetkých ostatných produktov alebo služieb.

Riziká investičných podvodov podľa § 264a StGB

Okrem trestnoprávnej zodpovednosti za podvod, ktorá môže mať prednosť, možno v prípade "zeleného" investičného podvodu zvážiť aj trestnoprávnu zodpovednosť za investičný podvod. V súčasnosti prebiehajú prvé oficiálne vyšetrovania možnej trestnoprávnej relevancie nepravdivých vyhlásení organizácií o ich produktoch, činnostiach a službách. Príkladom je prehliadka vo verejne kótovanej skupine DWS koncom mája 2022 pre podozrenie z investičného podvodu prostredníctvom "greenwashingu".

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že odsúdenie za jeden alebo viac trestných činov môže mať za následok trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, čo znamená, že dotknutá osoba už nemôže byť konateľom nemeckej akciovej spoločnosti ("GmbH") alebo členom predstavenstva akciovej spoločnosti (pozri § 6 ods. 2 GmbHG* a § 76 ods. 3 AktG*).

Pre posúdenie podnikových rizík je tiež dôležité, že § 264a StGB* je úradným priestupkom, čo znamená, že ktokoľvek je oprávnený oznámiť podozrenie. To znamená, že najmä environmentálne združenia a mimovládne organizácie majú možnosť podať trestné oznámenie, ak existuje podozrenie z "greenwashingu" na trhu kapitálových investícií.

Riziká vyplývajúce z § 823 ods. 2 BGB v spojení s § 264a StGB

Vzhľadom na klasifikáciu § 264a StGB aj ako ochranného zákona v zmysle § 823 ods. 2 BGB vedie naplnenie skutkovej podstaty trestného činu investičného podvodu aj k občianskoprávnym nárokom na náhradu škody, t. j. ku kumulácii rizík, ktoré budú pravdepodobne relevantné okrem iného aj pri posudzovaní podnikateľského rizika na úrovni výšky škody.

Ako možno zabrániť greenwashingu?

Otázka právnych dôsledkov greenwashingu ide ruka v ruke s otázkou, ako sa môžu podniky pri propagácii výrobkov alebo služieb vyhnúť uvedeným rizikám alebo ich aspoň minimalizovať na prijateľnú mieru čistého rizika. To sa priamo dotýka oblastí životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG) z hľadiska stanovenia strategického smerovania. Ako teda možno zabrániť greenwashingu?

Predchádzanie rizikám greenwashingu - uplatňovanie kritérií nariadenia o taxonómii

Nariadenie Európskej únie (EÚ) 2020/852 o taxonómii klasifikuje v rámci EÚ, ktoré hospodárske činnosti majú byť klasifikované ako environmentálne udržateľné, za akých podmienok a do akej miery.

Je to v prípade, ak škody na životnom prostredí spôsobené príslušnou hospodárskou činnosťou prevyšujú jej prínos pre životné prostredie. (pozri odôvodnenie 40).

Podľa článku 3 je to v prípade, ak táto hospodárska činnosť

• významne prispieva k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 v súlade s článkami 10 až 16; (zmiernenie/prispôsobenie sa zmene klímy - články 10 a 11, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov - článok 12, prechod na obehové hospodárstvo - článok 13, prevencia a kontrola znečisťovania - článok 14, ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov - článok 15 a podporné činnosti - článok 16)
• nemá za následok významné poškodenie jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9, ako sú vymedzené v článku 17;
• sa vykonáva v súlade s minimálnou ochranou stanovenou v článku 18; a)
• technické kritériá hodnotenia prijaté Komisiou v súlade s článkom 10 ods. 3, článkom 11 ods. 3, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 2, článkom 14 ods. 2 (Pozn. a) Článok 15 ods. 2.

Transparentnosť

Požiadavky na transparentnosť stanovené v článku 6 (Transparentnosť predzmluvných informácií a pravidelných správ o finančných produktoch podporujúcich environmentálne charakteristiky), článku 7 (Transparentnosť predzmluvných informácií a pravidelných správ o ostatných finančných produktoch) a článku 8 (Transparentnosť nefinančných výkazov spoločností) sú ďalšími aspektmi, ktoré je potrebné zvážiť v súvislosti s predchádzaním greenwashingu.

Nariadenie sa priamo vzťahuje na všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť predložiť nefinančné vyhlásenie (správu o udržateľnosti), a na účastníkov finančného trhu, ktorí poskytujú finančné produkty (článok 1 ods. 2). Je však aj dôležitým zdrojom informácií a usmernení pre všetky organizácie, ktoré nespadajú do priamej pôsobnosti nariadenia, pokiaľ ide o rozsah, v akom možno výrobok/činnosť/službu klasifikovať a opísať ako environmentálne udržateľný.

Stojí za zmienku, že nová smernica o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD) (EÚ) 2022/264, ktorá bola prijatá v novembri 2022 a nadobudla účinnosť v januári 2023, zásadne zmení rozsah a typ podávania správ o udržateľnosti, ako aj skupinu podnikov, na ktoré sa vzťahuje táto povinnosť. Smernica musí byť transponovaná do vnútroštátneho práva do 6. júla 2024. V Nemecku sa to má uskutočniť okrem iného prostredníctvom zmien a doplnení nemeckého obchodného zákonníka (HGB), ktorý už obsahuje príslušné ustanovenia v § 289a a nasl.

Vykonávacie predpisy

V súčasnosti bolo vydaných aj niekoľko vykonávacích nariadení k nariadeniu o taxonómii. S cieľom odpovedať na otázku, ktoré hospodárske činnosti sa majú klasifikovať ako environmentálne udržateľné, za akých podmienok a v akom rozsahu, sa v nariadení (EÚ) 2021/2139 stanovujú technické kritériá hodnotenia, za akých podmienok možno predpokladať, že hospodárska činnosť významne prispieva k zmierňovaniu/prispôsobovaniu sa zmene klímy.

Ďalšie vykonávacie nariadenia upravujú podrobnosti o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s predkladaním nefinančného výkazu (správy o udržateľnosti).

Vzhľadom na nariadenie o taxonómii, jeho vykonávacie predpisy a očakávanú transpozíciu CSRD do vnútroštátneho práva a možné dôsledky nedostatočnej implementácie týchto požiadaviek možno tiež predpokladať, že riziko sa musí zohľadniť v rámci systému včasného zistenia rizika v súlade s § 91 AktG*, § 1 StaRUG* a § 317 HGB*.

Používanie systémov riadenia

Okrem existujúcich povinností a opatrení na ich plnenie by sa v tejto súvislosti malo zvážiť aj používanie zavedených a medzinárodne uznávaných systémov riadenia, ako sú ISO 9001 (riadenie kvality), ISO 14001 (environmentálne riadenie) alebo ISO 26000 (udržateľnosť). Napríklad pri posudzovaní podnikových alebo osobných sankcií, ako je podniková pokuta, môže byť relevantné aj úsilie o samočistenie zo strany podniku po zistení priestupku (ako je zavedenie komplexných opatrení na dodržiavanie predpisov a systému informovania o porušovaní predpisov ).

Spoločnosti, ktoré používajú jednu alebo viacero uvedených noriem ISO na riadenie svojej organizačnej a prevádzkovej štruktúry, by mali poznať príslušné kapitoly normy z harmonizovanej štruktúry, prostredníctvom ktorých sa tieto aspekty stávajú súčasťou procesov v organizácii.

Analýza rizík a hodnotenie rizík

Týka sa to okrem iného Analýza rizík a hodnotenie rizík v rámci ktorej sa (s voliteľným použitím metód opísaných v norme ISO 31010 [Manažment rizík - Postupy posudzovania rizík]) majú určiť a vyhodnotiť vyššie uvedené riziká na základe špecifík organizácie s ohľadom na pravdepodobnosť výskytu a rozsah škôd, pričom sa zohľadnia očakávania zainteresovaných strán a uvedené regulačné požiadavky. Môže byť potrebné zohľadniť aj aspekty kumulácie rizík (napr. právne dôsledky podľa trestného aj súkromného práva).

V závislosti od výsledku stanoveného hrubého rizika môže byť potom potrebné odvodiť opatrenia na minimalizáciu rizika s cieľom dosiahnuť úroveň prijateľného čistého rizika alebo rizika akceptovateľnosti. Na druhej strane je potrebné zohľadniť regulačné aspekty, ako sú sankcie alebo pokuty, požiadavky na udeľovanie licencií, možnosti úradných zásahov, napríklad zákaz atď.

Na základe takto identifikovaných opatrení by sa potom mala definovať zodpovednosť za ich implementáciu a monitorovanie. Odporúča sa použiť maticu RASCI (Responsible (zodpovedný), Accountable (zodpovedný), Support (podpora), Consulted (konzultovaný), Informed (informovaný)) s cieľom identifikovať a definovať všetky úlohy a zodpovednosti jednotlivých strán zapojených do realizácie opatrení.

Riziká greenwashingu - záver

Vzhľadom na zvýšenú ochotu veľkej časti občianskej spoločnosti a hospodárstva prevziať sociálnu zodpovednosť sa nielen v Nemecku zvyšuje aj záujem o spoľahlivé vyhlásenia o udržateľnosti výrobkov, činností a služieb a povedomie o nich. Keďže organizácie už v súčasnosti realizujú mnohé dobré udržateľné opatrenia a projekty a oprávnene chcú o tom informovať, mali by sa tieto aktivity podrobiť diferencovanému skúmaniu z hľadiska vyššie uvedených aspektov, aby sa v dostatočnom predstihu predišlo rizikám vyplývajúcim z obvinení z greenwashingu.

Pri dôslednom uplatňovaní zavedených medzinárodných noriem systému riadenia, ako sú ISO 9001 alebo ISO 14001, je možné sa s opísanými rizikami primerane vysporiadať.

*Nemecké právne predpisy, na ktoré sa odkazuje:

GmbHG: Zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným

AktG: Zákon o akciových spoločnostiach

StGB: Trestný zákonník

StaRUG: Zákon o stabilizačnom a reštrukturalizačnom rámci pre podniky

HGB: Obchodný zákonník

DQS: Čo pre vás môžeme urobiť

Spoločnosť DQS ako medzinárodne uznávaný certifikačný orgán pre systémy riadenia a procesy vykonáva audity počas viac ako 30 000 dní auditu ročne. Naše tvrdenie sa začína tam, kde sa končia kontrolné zoznamy auditu: Vezmite nás za slovo! Tešíme sa na rozhovor s vami a radi vám ukážeme, na čom je založená výkonnosť a kvalita našich auditov. Konkrétne na

• kompetentných audítoroch s bezúhonnosťou a skúsenosťami v odbore
• riešeniach šitých na mieru, ktoré sú vhodné pre vašu organizáciu a váš systém riadenia
• cielenej identifikácii potenciálnych nedostatkov a rizík
• objektívnych, zrozumiteľných výsledkoch a podstatných pomôckach pri rozhodovaní
• medzinárodne uznávané certifikáty s vysokou akceptáciou na trhu
• následné opatrenia na základe výsledkov auditu/analýzy vrátane testovania účinnosti prijatých opatrení
• individuálny vývoj a tvorba katalógov kritérií a systémov hodnotenia

Dôvera a odborné znalosti

Naše texty a brožúry píšu výlučne naši odborníci na normy alebo dlhoroční audítori. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa obsahu textu alebo našich služieb pre nášho autora, kontaktujte nás.