Zákaz EÚ týkajúci sa výrobkov z nútenej práce - začlenenie auditov dodávateľov do procesu náležitej starostlivosti

Podľa globálnych odhadov novodobého otroctva z roku 2021 je na celom svete 28 miliónov ľudí uväznených v nútenej práci. V štúdii, ktorú vypracovali Medzinárodná organizácia práce (ILO), Walk Free a Medzinárodná organizácia pre migráciu, sa tiež uvádza, že 86 % nútenej práce sa vyskytuje v súkromnom sektore. A hoci sexuálne vykorisťovanie tvorí významnú časť (23 %), väčšina prípadov sa vyskytuje v globálnych priemyselných dodávateľských reťazcoch.

S problémom nútenej práce sa vo svojich dodávateľských reťazcoch stretáva široká škála priemyselných odvetví. Výsledkom je, že napriek množstvu legislatívnych iniciatív sa na európskom trhu naďalej pohybujú výrobky vyrobené s použitím nútenej práce. To je problematické nielen z hľadiska ľudských práv, ale vytvára to aj nekalú konkurenciu voči spoločnostiam, ktoré sa snažia dodržiavať a chrániť ľudské práva v celom svojom dodávateľskom reťazci.

Základná koncepcia navrhovaného "nariadenia EÚ o zákaze výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce na trhu Únie", alebo v skratke zákazu výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce v EÚ, je jednoduchá: zakázať, aby sa na trh EÚ uvádzali všetky výrobky, ktoré zahŕňajú nútenú prácu. Zámerom zákazu je zabrániť vstupu výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce na trh a umožniť orgánom stiahnuť výrobky z trhu, ak ide o nútenú prácu.

Aby členské štáty EÚ mohli tento zákaz presadzovať, budú musieť určiť príslušné orgány. Tieto orgány budú na základe prístupu založeného na riziku posudzovať, či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že sa pri výrobkoch využíva nútená práca. Ak zistia, že existuje opodstatnená obava, budú musieť vykonať ďalšie vyšetrovanie, aby mohli s konečnou platnosťou posúdiť, či je potrebné stiahnuť výrobky z trhu.

Koho sa to týka?

Navrhované nariadenie sa vzťahuje na všetky výrobky dostupné na trhu EÚ, teda na výrobky vyrobené v EÚ na domácu spotrebu a na vývoz, ako aj na dovážaný tovar. Ako také sa týka každej spoločnosti, ktorá uvádza tovar na trh EÚ.

Vzhľadom na to, že navrhované nariadenie ukladá požiadavky na náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci spoločnostiam, ktoré dodávajú výrobky na trh, bude mať aj nepriame, ale významné účinky na spoločnosti v celom dodávateľskom reťazci, najmä na spoločnosti v odvetviach a geografických oblastiach, ktoré sa považujú za odvetvia s vyšším rizikom nútenej práce.

Výrobok sa bude považovať za "výrobok vyrobený s použitím nútenej práce", ak bola použitá nútená práca "úplne alebo čiastočne v ktorejkoľvek fáze jeho ťažby, zberu, výroby alebo produkcie vrátane práce alebo spracovania súvisiaceho s výrobkom v ktorejkoľvek fáze jeho dodávateľského reťazca" (článok 2 písm. e)).

Časová os zákazu EÚ pre výrobky vyrobené s použitím forcprácou

Zákaz výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce navrhla Európska komisia 14. septembra 2022. Európsky parlament prijal svoju pozíciu na trojstranné rokovania v októbri 2023. V marci 2024 dosiahli vyjednávači z Európskeho parlamentu a Rady EÚ predbežnú dohodu. Po konečnom schválení Parlamentom a Radou bude nariadenie následne zverejnené, po čom budú mať krajiny EÚ 3 roky na to, aby začali uplatňovať nové pravidlá.

Vzťah medzi Ban a smernicou o náležitej starostlivosti v oblasti trvalej udržateľnosti podnikov

Dohoda o zákaze výrobkov s nútenou prácou prichádza v čase, keď je budúcnosť smernice o povinnej starostlivosti v oblasti trvalej udržateľnosti podnikov (CS3D) neistá. Obe iniciatívy majú spoločný cieľ chrániť ľudské práva v rámci globálnych dodávateľských reťazcov a vyžadujú, aby dotknuté spoločnosti vykonávali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv.

Existuje však niekoľko rozdielov, vďaka ktorým sa tieto dve iniciatívy dopĺňajú:

• Zatiaľ čo CS3D vymedzuje svoj rozsah pôsobnosti na základe veľkosti spoločnosti a obratu, zákaz výrobkov z nútenej práce sa zameriava na úroveň výrobkov bez ohľadu na veľkosť spoločností, ktoré ich uvádzajú na trh.
• Zatiaľ čo smernica CS3D definovala požiadavky na náležitú starostlivosť pre dotknuté spoločnosti a umožnila orgánom prijať sankcie voči spoločnostiam, ktoré nedodržali svoje povinnosti starostlivosti, neoprávňovala orgány na vyšetrovanie konkrétnych výrobkov a uvalenie zákazu na ne - to je presne to, čo by zákaz urobil.

Ak spoločnosti zaviedli náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci, dobrovoľne alebo podľa požiadaviek budúcej smernice CS3D, príslušné orgány to môžu zohľadniť pri vyšetrovaní sťažností na nútenú prácu voči konkrétnym výrobkom.

Požiadavky pre dotknuté spoločnosti: Povinnosti pre spoločnosti v oblasti nútenej práce: náležitá starostlivosť

Pred začatím vyšetrovania výrobku si príslušné orgány vyžiadajú informácie od spoločnosti, ktorá výrobok uviedla na trh, a prípadne od jej príslušných dodávateľov. Budú vyžadovať najmä informácie o koncepcii povinnej starostlivosti v oblasti nútenej práce a budú vyžadovať dôkazy o krokoch prijatých na identifikáciu, prevenciu, zmiernenie alebo ukončenie rizík nútenej práce a o opatreniach prijatých na nápravu prípadov nútenej práce, ak sa uplatňujú.

Spoločnosti budú musieť odpovedať na otázky orgánov do 30 pracovných dní (§ 4, 4). Vzhľadom na túto krátku lehotu je nevyhnutné, aby spoločnosti boli proaktívne a vytvorili rámec povinnej starostlivosti v oblasti ľudských práv, ktorý bude v súlade s požiadavkami smernice o povinnej starostlivosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (CS3D) a medzinárodnými rámcami a usmerneniami.

Pokiaľ ide o vzťah medzi povinnou starostlivosťou v oblasti nútenej práce, povinnou starostlivosťou v oblasti ľudských práv a povinnou starostlivosťou v oblasti trvalej udržateľnosti, tieto pojmy v podstate odkazujú na ten istý koncept s klesajúcou úrovňou tematickej špecifickosti. V návrhu nariadenia EÚ o zákaze výrobkov z nútenej práce sa povinná starostlivosť v oblasti nútenej práce definuje ako "úsilie hospodárskeho subjektu o zavedenie povinných požiadaviek, dobrovoľných usmernení, odporúčaní alebo postupov na identifikáciu, prevenciu, zmiernenie alebo ukončenie používania nútenej práce v súvislosti s výrobkami, ktoré sa majú sprístupniť na trhu Únie alebo vyviezť" (§ 2, e).

Zo zrejmých dôvodov má zmysel považovať povinnú starostlivosť v oblasti nútenej práce za integrálny aspekt povinnej starostlivosti v oblasti ľudských práv a udržateľnosti, a nie za samostatnú štruktúru.

Začlenenie auditov a certifikácií do náležitej starostlivosti v oblasti nútenej práce

Navrhované nariadenie EÚ o zákaze výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce nepredpisuje opatrenia, ktoré musia spoločnosti prijať na predchádzanie nútenej práci. Skôr odkazuje na medzinárodné normy a usmernenia, ako sú Hlavné zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva, ako aj usmernenia OECD pre náležitú starostlivosť v oblasti zodpovedného podnikania.

Rámce náležitej starostlivosti vo všeobecnosti pozostávajú z piatich základných zložiek:

1. Vyhlásenie o politike
2. Identifikácia rizík
3. Zmierňovanie rizík a preventívne opatrenia
4. Podávanie správ
5. Uľahčenie podávania sťažností a nápravy

Audity a certifikácie zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv tým, že poskytujú systematické a objektívne posúdenie záväzku spoločnosti dodržiavať normy v oblasti ľudských práv a ich dodržiavania. Audity dodávateľov a certifikačné audity prispievajú k identifikácii rizík (2), ako aj k ich zmierňovaniu (3).

Audity a certifikáty na podporu dodávateľských rizkové posúdenie dodávateľa

Audit každého dodávateľa na kontrolu nútenej práce nie je možný ani žiaduci. Spoločnosti skôr zvyčajne uplatňujú prístup založený na rizikách, pričom zohľadňujú ukazovatele rizík pre jednotlivé krajiny a ukazovatele rizík pre jednotlivé odvetvia. Na základe toho môžu dodávateľov vyzvať, aby predložili dotazníky a dokumentáciu na samohodnotenie, ktoré sa použijú na výpočet bodového hodnotenia rizika dodávateľa. V týchto dotazníkoch sa zvyčajne uvádza, aké certifikáty dodávateľ vlastní, pričom dodávatelia, ktorí majú dôveryhodné a relevantné certifikáty, dostanú nižšie hodnotenie rizika.

Treba však poznamenať, že väčšina nariadení o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv nemá zásadu bezpečného prístavu pre certifikáty: samotná skutočnosť, že spoločnosť a/alebo jej dodávatelia majú certifikát tretej strany, ich nezbavuje povinnosti starať sa.

Druhá výhrada spočíva v tom, že v niektorých prípadoch nemusí byť možné alebo žiaduce určiť riziko nútenej práce prostredníctvom samohodnotiacich dotazníkov. Ide napríklad o prípady dodávateľských reťazcov, v ktorých je nútená práca endemická, v ktorých je pochybná integrita dodávateľa alebo v ktorých môžu dodávatelia v dôsledku kultúrnych bariér odlišne chápať, čo predstavuje nútenú prácu. V týchto prípadoch môže byť potrebný audit na mieste, ktorý doplní hodnotenie rizík dodávateľa.

Audity a certifikáty ako prrovné opatrenia a kontrolné opatrenia

Zásadnejší prínos auditov v rámci náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci však spočíva v monitorovaní toho, či dodávatelia dodržiavajú kódexy správania a normy v oblasti ľudských práv, a v náprave ich nedodržiavania. Audity môžu fungovať aj ako preventívne opatrenia, ktoré podnecujú neustále zlepšovanie a rozvoj dodávateľov prostredníctvom pravidelných návštev. Napokon sa môžu použiť na meranie účinnosti iných preventívnych opatrení a povinnej starostlivosti v oblasti nútenej práce ako takej.

Normy a sektorové iniciatívy covnútené práce

Spoločnosti, ktoré používajú audity a certifikáty na plnenie svojich povinností náležitej starostlivosti a na monitorovanie svojich dodávateľov, budú musieť zabezpečiť, aby sa normy auditu primerane zaoberali nútenou prácou. To platí pre všetky bežné normy a sektorové iniciatívy v oblasti dodržiavania sociálnych predpisov, ako sú Sedex SMETA, RBA VAP, RSCI, Together for Sustainability, SA 8000, FSSC 24000 a mnohé ďalšie. Navrhované nariadenie EÚ o zákaze výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce je v súlade s definíciou nútenej práce navrhovanou v článku 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej práci z roku 1930 (č. 29), rovnako ako uvedené normy a iniciatívy.

Prístup k auditu nútenej práceur

Na to, aby audítori dokázali odhaliť príznaky nútenej práce, je potrebné zvoliť vhodnú metódu auditu, trvanie, úroveň kompetencií a kritériá merania. Keďže držanie pracovníkov na nútenej práci je trestným činom, továrne sa budú aktívne snažiť utajiť to pred audítormi. Audítori dodržiavania predpisov v sociálnej oblasti sú preto vyškolení na to, aby zachytili varovné signály a ukazovatele rizika, ako je napríklad dlhová väzba, blokovanie dokladov totožnosti, nadmerné nadčasy, zastrašovanie a vyhrážanie, zadržiavanie mzdy atď. Prehľad ukazovateľov nútenej práce pripravila MOP a je k dispozícii na stiahnutie tu.

Jedným z dôležitých aspektov je, či sa audit musí uskutočniť ohlásený, neohlásený alebo v neohlásenom bode v rámci ohláseného časového rámca (polohlásený). Ak hodnotenie rizík poukazuje na významné riziko nútenej práce, je potrebné zvážiť neohlásené audity dodávateľov.

Obmedzenia auditu: Štátom nariadená nútená Labour

Navrhovaný zákaz EÚ týkajúci sa výrobkov vyrobených s použitím nútenej práce sa vzťahuje aj na nútenú prácu organizovanú štátmi. Navrhované nariadenie definuje "nútenú prácu nariadenú štátnymi orgánmi" ako "používanie nútenej práce:

(i) ako prostriedok politického nátlaku alebo výchovy alebo ako trest za zastávanie alebo vyjadrovanie politických názorov alebo názorov, ktoré sú ideologicky protichodné voči zavedenému politickému, sociálnemu alebo hospodárskemu systému;

(ii) ako metóda mobilizácie a využívania pracovnej sily na účely hospodárskeho rozvoja;

(iii) ako prostriedok pracovnej disciplíny;

(iv) ako trest za účasť na štrajkoch;

v) ako prostriedok rasovej, sociálnej, národnostnej alebo náboženskej diskriminácie;

ako je opísané v súlade s článkom 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105);" (§ 2 písm. b))

Ak existuje podozrenie na štátom nariadenú nútenú prácu, spoločnosti musia starostlivo zvážiť, či je možné uskutočniť spoľahlivý a nezávislý proces auditu. V DQS sa domnievame, že audity nie sú adekvátnym nástrojom na diagnostikovanie, prevenciu a/alebo nápravu štátom zavedenej nútenej práce.