Neutralita CO2: Ako ju dosiahnuť

• Politické hnacie sily v oblasti ochrany klímy
• Siete a normy ako hnacie sily ochrany klímy
• Spoločnosť ako hnacia sila neutrality_CO2 a ochrany klímy
• Podnikanie ako hnacia sila ochrany klímy
• Riadenie klímy a neutralita_CO2 - klasifikácia
• Účtovanie skleníkových plynov ako východisko
• Proces podľa normy ISO 14064
• Ako dosiahnuť neutralitu_CO2 - záver
• DQS: Jednoduché využitie kvality.

Neutralita_CO2 - definícia

V užšom zmysle pojem neutralita_CO2 znamená, že sa nevypúšťa žiadny CO2 alebo že emisie_CO2 sú plne kompenzované. Kontext činnosti, ktorý je v tomto zmysle_{CO2 neutrálny}, nezvyšuje koncentráciu skleníkového plynu_CO2 v atmosfére, ale môže mať iný vplyv na klímu, napríklad tým, že emituje iné skleníkové plyny, ako je metán alebo oxid dusný, alebo - v prípade leteckej dopravy - zmenou oblačnosti. Neutralita_CO2 preto nie je synonymom pre neutralitu klímy alebo skleníkových plynov. [...] Klimatická neutralita znamená, že proces alebo činnosť nemá vplyv na klímu. Zdroj: MŽP SR: Wikipedia

Politické stimuly na ochranu klímy

V roku 1997 sa v japonskom Kjóte konala konferencia o zmene klímy, na ktorej bol prijatý "Kjótsky protokol". Týmto protokolom sa ustanovil Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý po prvýkrát stanovil právne záväzné záväzky na obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú oxid uhličitý (_CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O), ako aj fluórovaných skleníkových plynov (F-plyny), ako sú fluórované uhľovodíky obsahujúce vodík (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid síry (SF6).

Dohoda nadobudla platnosť v roku 2005. Nasledovali dve záväzné obdobia. Po prvom, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 2012, zúčastnené krajiny zistili, že požadované klimatické ciele neboli splnené. To viedlo k druhému záväznému obdobiu, ktoré trvalo od roku 2013 do roku 2020.

Na zachovanie medzinárodného procesu ochrany klímy po roku 2020 bola potrebná ďalšia dohoda o ochrane klímy. V roku 2015 tak bola prijatá "Parížska dohoda o klíme", v ktorej sa po prvýkrát stanovil konkrétny cieľ na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod dva stupne v porovnaní s predindustriálnou érou.

V roku 1997 sa v japonskom Kjóte konala konferencia o zmene klímy, na ktorej bol prijatý "Kjótsky protokol". Týmto protokolom sa ustanovil Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý po prvýkrát stanovil právne záväzné záväzky na obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov, ako sú oxid uhličitý_(CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O), ako aj fluórovaných skleníkových plynov (F-plyny), ako sú fluórované uhľovodíky obsahujúce vodík (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid síry (SF6).

Dohoda nadobudla platnosť v roku 2005. Nasledovali dve záväzné obdobia. Po prvom, ktoré trvalo od roku 2008 do roku 2012, zúčastnené krajiny zistili, že požadované klimatické ciele neboli splnené. To viedlo k druhému záväznému obdobiu, ktoré trvalo od roku 2013 do roku 2020.

Na zachovanie medzinárodného procesu ochrany klímy po roku 2020 bola potrebná ďalšia dohoda o ochrane klímy. V roku 2015 tak bola prijatá "Parížska dohoda o klíme", v ktorej sa po prvýkrát stanovil konkrétny cieľ na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod dva stupne v porovnaní s predindustriálnou érou.

_CO2 neutralita v Nemecku do roku 2050

Na európskej úrovni sa na základe Kjótskeho protokolu zaviedlo obchodovanie s emisiami v EÚ. To sa považuje za nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov, keďže na trhu sa môže vydávať a obchodovať len s obmedzeným počtom emisných kvót. V Nemecku bol v roku 2016 prijatý plán na ochranu klímy do roku 2050. Jeho cieľom je dosiahnuť do tej doby rozsiahlu_CO2 neutralitu.

V októbri 2019 Nemecko zverejnilo Program ochrany klímy 2030, ktorý slúži na implementáciu a konkretizáciu Plánu ochrany klímy 2050. Obsahuje konkrétne ciele a opatrenia vrátane novelizovaného spolkového zákona o ochrane klímy.

Týmto zákonom spolková vláda sprísnila požiadavky a stanovila každoročné znižovanie emisií skleníkových plynov pre širokú škálu odvetví, napríklad dopravu, priemysel, budovy. Do roku 2030 sa majú emisie_CO2 znížiť o 65 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Do roku 2045 má Nemecko dosiahnuť neutralitu v oblasti skleníkových plynov. Za monitorovanie úspešnosti cieľov a prípadné následné opatrenia sú zodpovedné príslušné ministerstvá.

Siete a normy ako hnacia sila ochrany klímy

Siete a normy v oblasti udržateľného rozvoja podporujú problematiku ochrany klímy a neutrality_CO2. Patrí medzi ne napríklad Global Compact, Global Reporting Initiative (GRI) alebo Nemecký kódex udržateľnosti (DNK), ktoré obsahujú usmernenia pre nefinančné vykazovanie a zaoberajú sa problematikou skleníkových plynov. Okrem toho existujú Ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ktoré boli prijaté v roku 2015 a nadobudli účinnosť v roku 2017. Sú súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. V rámci 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja je jedným z nich "činnosť v oblasti zmeny klímy".

Spoločnosť ako hnacia sila neutrality_CO2 a ochrany klímy

Vznik skleníkových plynov, ako je_CO2, je v podstate založený na ľudskej činnosti, ako je intenzívne využívanie fosílnych palív a palív na báze uhlíka. Na dosiahnutie stanovených cieľov a napríklad neutrality_CO2 sú potrebné všetky subjekty: spoločnosti, mimovládne organizácie, ako aj súkromné osoby, ktoré môžu vyvíjať veľký tlak smerom k_{CO2 neutrálnym} spoločnostiam. Spotrebitelia môžu pomôcť usmerniť otázku neutrality_CO2 prostredníctvom svojho spotrebiteľského správania. Otázky udržateľnosti sú v súčasnosti aj významným, neustále rastúcim faktorom v konkurenčnom boji podnikov, napríklad pri výbere nových zamestnancov.

Podnikanie ako hnacia sila ochrany klímy

Ani podnikateľská komunita už nemôže ignorovať otázku ochrany klímy. Mnohí zákazníci v súčasnosti kladú požiadavky na udržateľnosť v dodávateľských reťazcoch a konkrétne na otázky klímy. Niektoré veľké spoločnosti samy objavili problematiku ochrany klímy a presadzujú obchodné postupy_{neutrálne z hľadiska emisií CO2}. V niektorých prípadoch dokonca chcú, aby ich výber dodávateľov závisel od ich cieľov v oblasti udržateľnosti.

Aj súkromní a inštitucionálni investori sa čoraz viac zameriavajú na ochranu klímy, klimatickú neutralitu a ďalšie otázky udržateľnosti. V indexoch udržateľnosti sa uvádza čoraz viac spoločností, ktoré sú aktívne v týchto oblastiach. Okrem fondov udržateľnosti pre súkromných investorov majú inštitucionálni investori, napríklad prostredníctvom Projektu zverejňovania emisií oxidu uhličitého (CDP), možnosť dozvedieť sa o klimatických záväzkoch a uhlíkovej stope spoločností na ceste ku klimatickej neutralite.

Je to dôležité, pretože na jednej strane zmena klímy spôsobuje veľké škody, a tým sa stáva rizikom aj pre spoločnosti prostredníctvom búrok alebo povodní, a na druhej strane je riziková pre poisťovne, ak musia vyplácať vysoké odškodné. Carbon Disclosure Project je iniciatíva, ktorej cieľom je, aby podniky, ale aj obce zverejňovali svoje environmentálne údaje. Prístup k týmto údajom má viac ako 655 inštitucionálnych investorov.

Ochrana klímy sa stala neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta. Ak chcete byť dlhodobo úspešní, je nevyhnutné, aby ste sa zaoberali manažmentom klímy.

Climate managementent a neutralita_CO2 - klasifikácia

Klimatický manažment možno priradiť k tematickému bloku manažment udržateľnosti a k čiastkovej položke environmentálny manažment (ISO 14001). Energetický manažment (ISO 50001) potom možno nájsť v oblasti klimatického manažmentu. Ak už bol v podniku zavedený systém energetického manažérstva v súlade s normou ISO 50001, možno z neho čerpať výhody pre ochranu klímy. Oplatí sa stavať na existujúcich štruktúrach a využívať uznané normy ISO 14001 a ISO 50001 ako vstupné údaje. Dobrou voľbou je aj integrácia manažmentu klímy do existujúceho integrovaného systému riadenia. Na tento účel môžu organizácie:

• Identifikovať svoje vlastné hnacie sily na základe analýzy kontextu a zainteresovaných strán.
• Pozrieť sa na svoju existujúcu politiku v oblasti klímy
• Definovať zodpovednosti
• Stanoviť ciele, napr. neutralitu_CO2, vedecky podložené ciele
• Vypracovať klimatickú stratégiu s využitím cyklu PDCA (plánuj - rob - kontroluj - konaj).
• Využite údaje zo systémov environmentálneho a energetického manažérstva
• Zohľadniť emisie skleníkových plynov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou riadenia klímy. Je dôležité poznať ich vplyv a podľa toho stanoviť ciele.

V súčasnosti je takmer nemožné nezaujať postoj ku klimatickej neutralite alebo sa neaktivizovať prostredníctvom účinnej ochrany klímy. Inventarizácia skleníkových plynov je preto dôležitým krokom k udržateľnej budúcnosti.

Evidencia skleníkových plynov ako východiskový bod

Účtovanie TGH je založené na piatich princípoch:

• Relevantnosť
• Úplnosť
• konzistentnosti
• Transparentnosť
• Presnosť

1. Relevantnosť

Zahrnuté sú všetky relevantné emisie skleníkových plynov, nielen emisie_CO2, a podávanie správ zodpovedá potrebám používateľov.

2. Úplnosť

Zahrnuté sú všetky zdroje emisií skleníkových plynov v rámci hraníc systému/hranice súpisu. Ak existujú výnimky, musia byť zverejnené a odôvodnené.

3. Súlad

Musia sa používať konzistentné metodiky, aby sa zabezpečil určitý stupeň porovnateľnosti v jednotlivých rokoch. Ak sa vykonajú zmeny (hranice systému, metódy, údaje), zdokumentujú sa.

4. Transparentnosť

Uvedenie predpokladov, použitých zdrojov údajov, použitých metód výpočtu, aby ich bolo možné sledovať.

5. Presnosť

Zaznamenané emisie skleníkových plynov nesmú byť systematicky vyššie alebo nižšie ako skutočné emisie. Ak by sa tak stalo, mohlo by sa zdať, že podnik v nasledujúcom roku ušetril veľa emisií alebo zrazu mal veľa emisií bez toho, aby sa vedelo, odkiaľ pochádzajú. Preto sa musí vždy zabezpečiť presnosť metód a modelov výpočtu.

Čo treba zvážiť, kým začnete so zberom údajov

Predtým, ako sa začne uplatňovať evidencia skleníkových plynov, je potrebné vymedziť hranice inventúry. To zahŕňa aj účtovné obdobie. Zvyčajne je to jeden rok, ale možno si ho zvoliť ľubovoľne. Hranice inventarizácie organizácie slúžia na rozhodnutie, ktoré spoločnosti alebo účasti spoločnosti majú byť zahrnuté do inventarizácie.

Alternatívnym prístupom je prístup založený na vlastnom imaní. V tomto prípade sa skleníkové plyny, ako napríklad^CO2, určujú z emisií zo všetkých prevádzok a podielov a emisie sa prideľujú proporcionálne.

Ktorý prístup sa použije, závisí od štruktúry spoločnosti. Je dôležité pozrieť sa na veľkosť spoločnosti a na to, aké sú štruktúry účasti.

Limity prevádzkovej inventúry sa zaoberajú tým, aké emisie by sa mali zahrnúť do pokrytia. Existujú priame emisie, ktoré sú výsledkom prevádzky spoločnosti, napríklad elektrárne vo vlastníctve spoločnosti, vozový park alebo chemické procesy. V závislosti od odvetvia, z ktorého spoločnosť pochádza, sa tu musia zohľadniť aj úniky (napr. chladív).

Nepriame emisie sa vyskytujú v činnostiach pred a za dodávateľským reťazcom. Patria sem napríklad emisie, ktoré vznikajú pri výrobe nakúpenej energie (elektriny), ale aj emisie, ktoré vznikajú na mieste dodávateľa alebo počas prepravy na miesto. Medzi nadväzujúce činnosti patria aj tie emisie, ktoré vznikajú počas používania výrobku alebo ktoré sú výsledkom prepravy a likvidácie odpadu.

Existujú rôzne prístupy v závislosti od toho, aký prístup spoločnosť používa na započítanie emisií. Protokol o skleníkových plynoch (alebo Protokol o skleníkových plynoch) poskytuje normy a usmernenia v angličtine na prípravu inventúr_CO2 v rôznych oblastiach. Podniková norma napríklad špecifikuje, ktoré emisie by mali byť zahrnuté do hranice prevádzkovej inventúry, a rozdeľuje ich do troch oblastí:

• Rozsah 1: Povinné zaznamenávanie
  Patria sem vyššie uvedené priame emisie (vozový park, elektrárne vo vlastníctve spoločnosti, chemické procesy atď.)
• Rozsah 2: povinné zaznamenávanie
  Patria sem vyššie uvedené nepriame emisie (emisie vznikajúce pri výrobe energie mimo podniku, napríklad elektriny a tepla atď.)
• Rozsah 3: nepovinný
  Ide o emisie, ktoré vznikajú v dôsledku činností spoločnosti, ale spoločnosť ich nemá pod kontrolou, napr. činnosti dodávateľov, zákazníkov alebo poskytovateľov služieb.

Zber údajov a určenie emisií

Musia sa započítať nasledujúce plyny. Prepočet na ekvivalenty_CO2 (_CO2 tu slúži ako východiskový bod) je založený na potenciáli globálneho otepľovania (GWP).

Emisie skleníkových plynov sa takmer nikdy nemerajú priamo, ale určujú sa pomocou výpočtovej logiky. Dôležité sú pritom údaje o činnosti a emisné faktory.

Údaje o činnosti zvyčajne predstavujú činnosti, ktoré vedú k emisiám skleníkových plynov. Patrí k nim spotreba paliva, spotreba elektrickej energie alebo prejdené železničné kilometre. Vhodnými zdrojmi údajov sú údaje z meračov, faktúry, merania, výpočty, prípadne odhady, prípadne prieskumy medzi zamestnancami týkajúce sa cestovných vzdialeností a spôsobov dopravy. Tieto hodnoty sa potom stanovia vo vzťahu k emisným faktorom.

Emisné faktory opisujú pomer emisií skleníkových plynov na jednotku použitej suroviny (napríklad na jednotku nafty) a zvyčajne sa vyjadrujú v tCO2eq/kvantitu. Na získanie príslušných údajov sú vhodné databázy, ako napríklad bezplatné databázy GEMIS, ProBas alebo komerčné databázy GaBi, ecoinvent. V závislosti od odvetvia alebo lokality môžu byť dôležité aj iné zdroje údajov alebo vedecké publikácie.

Proces podľa normy ISO 14064

Norma systému riadenia ISO 14064 umožňuje spoločnostiam monitorovať, vykazovať a lepšie riadiť svoje emisie skleníkových plynov. Norma poskytuje spoločnostiam rámec na výpočet a overovanie emisií skleníkových plynov. Je dobrovoľná a používajú ju spoločnosti všetkých veľkostí a zo širokého spektra priemyselných odvetví.

Norma ISO 14064-1 sa týka skleníkových plynov a možno ju použiť ako základ na bilancovanie vlastných emisií_CO2 a na stanovenie tzv. podnikovej uhlíkovej stopy (CCF). Rozlišuje medzi priamymi a nepriamymi emisiami skleníkových plynov. V zásade sa musia zaznamenávať priame emisie skleníkových plynov. V prípade nepriamych emisií skleníkových plynov norma ISO 14064-1 stanovuje, že by sa mali zaznamenávať podľa ich významnosti. Inými slovami, ak sú pre príslušnú spoločnosť významné, musia sa zaznamenať. Na tento účel existuje päť podkategórií:

• Nepriame emisie skleníkových plynov z dovážanej energie.
• nepriame emisie skleníkových plynov z dopravy
• nepriame emisie skleníkových plynov z výrobkov používaných organizáciou
• Nepriame emisie skleníkových plynov spojené s používaním výrobkov organizácie
• nepriame emisie skleníkových plynov z iných zdrojov

Týchto päť kategórií možno rozšíriť a ďalej rozdeliť. Každá organizácia vykonávajúca účtovníctvo by mala stanoviť kritériá významnosti, ktoré bude používať na klasifikáciu nepriamych emisií. Príkladom môže byť objem emisií, ich ovplyvniteľnosť, prístup k informáciám a ich presnosť, záujem a očakávania zainteresovaných strán a iné.

Norma ISO 14064-2 poskytuje návod na zachytenie odstraňovania alebo znižovania emisií skleníkových plynov na úrovni projektu.

Norma ISO 14064-3 poskytuje základ pre overovanie uhlíkovej stopy. Toto overenie zodpovedá účtovnému obdobiu, ktoré je spravidla jeden rok, a môže ho vykonať DQS. Poskytuje spoločnostiam možnosť preukázať vo svojich externých výkazoch, že požiadavky na vyrovnávanie emisií sú splnené.

Ďalšie normy

Medzi ďalšie užitočné nástroje patrí norma ISO 14067, ktorá poskytuje usmernenia na kvantifikáciu skleníkových plynov na úrovni výrobkov, a norma EN 16258, ktorá je zameraná na sektor dopravy a špecifikuje metódu výpočtu a deklarovania emisií skleníkových plynov a spotreby energie. Môže sa použiť pre nákladnú, ale aj osobnú dopravu.

Ako dosiahnuť neutralitu_CO2 - Záver

Klimatická neutralita ako celok - a najmä neutralita_CO2 - nespadne len tak z neba. Ochrana našej klímy však stojí za vynaložené úsilie. Základom klimatickej neutrality je odolná inventarizácia a vaša spoločnosť získa najvyššiu dôveryhodnosť s akreditovaným certifikátom podľa normy ISO 14064.

Vďaka tejto norme môže inventarizácia skleníkových plynov upevniť pozíciu vašej spoločnosti na trhu a urobiť ju zaujímavejšou pre zákazníkov, žiadateľov, dodávateľov a poskytovateľov služieb. Na tento účel sa oplatí vypracovať aj analýzu významnosti, aby ste mohli kedykoľvek zverejniť kľúčové aspekty udržateľnosti a environmentálne aspekty vašej spoločnosti. Čím presnejšie určíte, aký vplyv má vaša spoločnosť na životné prostredie, tým rýchlejšie môžete vykonať zmeny a posunúť otázku_CO2 neutrality a vašu spoločnosť na trhu ďaleko dopredu.

DQS: Jednoduché využitie kvality.

Sme váš špecialista na audity a certifikácie, na systémy riadenia a procesy - a to veľmi úspešne už viac ako 35 rokov. Boli sme založení ako prvý nemecký orgán pre certifikáciu systémov manažérstva a zameriavame sa na to, ako sú spoločnosti riadené a organizované. Auditujeme podľa približne 100 uznávaných noriem a predpisov, ako aj podľa noriem špecifických pre podniky a združenia. Prostredníctvom našej práce poskytujeme manažmentu jasné dôkazy na prijatie opatrení.

Overenie vašej emisnej stopy skleníkových plynov našimi odborníkmi vychádza z normy ISO 14064-3 a zvyšuje dôveryhodnosť vašej spoločnosti u investorov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán, ako sú napríklad mimovládne organizácie (NGO). Okrem toho je možné identifikovať potenciálne úspory a realizovať opatrenia na zníženie emisií, čo znamená, že je možné pokryť aj trhovo relevantné požiadavky, napríklad z CDP (Carbon Disclosure Project). Okrem toho ste pripravení rýchlo reagovať na všetky právne predpisy.