Ľudské práva: Rozšírené správy, viac náležitej starostlivosti

OBSAH

• Akčné plány v 23 krajinách sveta
• Podávanie správ povinnosti, ktoré sa majú rozšíriť
• Udržateľné financovanie
• Katalóg povinností sa rozrastá
• Systémy riadenia slúžia ako ochranné zábrany
• Zapojenie zainteresovaných strán
• Formovanie politiky kvality a životného prostredia
• Autori

Ako môžu spoločnosti riadiť svoje riziká v oblasti udržateľnosti

Michael Wiedmann (Norton Rose Fulbright) a Frank Graichen (DQS GmbH)

Pred viac ako 20 rokmi sa prvé spoločnosti pripojili ku Globálnej dohode OSN [1]. Medzičasom je to najväčšia a najdôležitejšia iniciatíva zodpovedného riadenia podnikov na svete. Víziou iniciatívy UN Global Compact je inkluzívne a udržateľné globálne hospodárstvo založené na desiatich univerzálnych princípoch. Pristúpením sa spoločnosti zaväzujú dodržiavať týchto desať zásad a každoročne podávať správy o pokroku a problémoch pri ich uplatňovaní. Keďže správy sú založené na dobrovoľnom sebaposkytovaní informácií a nepodliehajú overovaniu, serióznosť týchto správ je spochybňovaná.

V roku 2011 Rada OSN pre ľudské práva [2] prijala Hlavné zásady podnikania a ľudských práv (Guiding Principles on Business and Human Rights) [3], ktoré vytvorili povinnosť pre členské štáty zakotviť dodržiavanie ľudských práv v dodávateľských reťazcoch podnikov v zákone a preukázať, ako tieto záväzky plnia, prostredníctvom povinného podávania správ.

Akčné plány v 23 krajinách sveta

Hlavné zásady sú východiskom pre množstvo zákonov na celom svete, ktoré zaviazali zákonodarcov, aby od spoločností vyžadovali podávanie správ o porušovaní ľudských práv v ich dodávateľských reťazcoch. Prvým takýmto zákonom bol kalifornský zákon o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch z roku 2012 ^[4], ktorý bol zasa predlohou pre britský zákon o modernom otroctve z roku 2015 ^[5].

OSN ^[6 ] aj EÚ ^[7] zároveň vyzvali svojich členov, aby prijali národné akčné plány (NAP) ^[8 ] na implementáciu hlavných zásad. Na túto výzvu reagovalo 23 krajín sveta, ktoré vypracovali akčné plány s konkrétnymi výzvami pre miestne podniky ^[9]. Medzinárodne pôsobiace nemecké spoločnosti tak musia dodržiavať nielen NAP nemeckej vlády, ale prípadne aj NAP krajín, v ktorých pôsobia ich dcérske spoločnosti.

Zatiaľ čo prvé zákony a z nich vyplývajúce povinnosti boli pre spoločnosti ešte relatívne nezáväzné, v posledných rokoch boli prijaté ďalšie vnútroštátne zákony, vo Francúzsku v roku 2017 ^[10] a v Holandsku v roku 2019 ^[11], ktoré ukladajú spoločnostiam nielen oznamovacie povinnosti, ale aj povinnosti náležitej starostlivosti, ktorých nedodržanie môže byť sankcionované.

Povinnosti podávania správ, ktoré sa majú rozšíriť

V rovnakom duchu uvažuje aj EÚ. Smernica o sociálnej zodpovednosti podnikov ^[12 ] prijatá v roku 2014, ktorá ukladá viac ako 6 000 spoločnostiam v celej Európe povinnosť podávať správy aj o svojich aktivitách v oblasti udržateľnosti, sa od februára 2020 v rámci konzultácií prehodnocuje. Očakáva sa, že povinnosť podávať správy sa v budúcnosti rozšíri na viac spoločností a bude oveľa konkrétnejšia. To znamená, že spoločnosti budú nútiť svojich dodávateľov poskytovať požadované informácie ešte viac ako doteraz.

Komisár EÚ pre spravodlivosť Didier Reynders oznámil, že v roku 2021 bude prijatý európsky zákon o dodávateľskom reťazci na dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a ochrany životného prostredia ^[13]. Prijatím takéhoto zákona o dodávateľskom reťazci sa od spoločností bude pravdepodobne vyžadovať, aby preukázali, že urobili to, čo je primerané ich veľkosti a príčinnému príspevku, aby zabránili porušovaniu ľudských práv alebo poškodeniu životného prostredia alebo ich zmiernili. Ak nepredložia dôkazy o analýze rizík a o zavedení opatrení na zamedzenie alebo zníženie rizík, pravdepodobne budú sankcionované.

Tieto legislatívne plány EÚ sú zakotvené v "Zelenej dohode" Európskej komisie predstavenej v decembri 2019, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby Európa rástla klimaticky neutrálnym spôsobom. To si vyžaduje transformáciu hospodárstva a dodávateľských reťazcov vrátane rozvoja udržateľného financovania ^[14].

Udržateľné financovanie

Transformácia financovania znamená, že EÚ bude podporovať spoločnosti, aby sa zamerali na dlhodobé ciele a výzvy a príležitosti spojené s udržateľným rozvojom. To znamená, že klimatické a environmentálne riziká musia byť plne riadené a integrované do podnikateľských úvah, pričom sa musia náležite zohľadniť sociálne riziká, ako je napríklad porušovanie ľudských práv v cezhraničných dodávateľských reťazcoch ^[15].

Ako prvý krok na tejto ceste EÚ zaviedla klasifikačný systém pre udržateľné a klimaticky priaznivé investície - "taxonómiu" ^[16]. V budúcnosti budú priaznivé úrokové sadzby na úvery na investície závisieť aj od toho, do akej miery investície priamo alebo nepriamo nemajú nepriaznivý vplyv na ľudí, klímu a životné prostredie.

Katalóg záväzkov sa rozrastá

Spoločnosti preto musia byť pripravené podávať komplexnejšie správy ako doteraz o vplyvoch a rizikách svojich obchodných činností, obchodných vzťahov a o vplyvoch a rizikách svojich výrobkov a služieb ^[17], ako aj na sankcie za nedodržiavanie súvisiacich povinností náležitej starostlivosti. Buď sa ich tieto zákonné povinnosti budú týkať priamo, alebo na nich tieto povinnosti budú čoraz viac prenášať ich obchodní partneri.

Spoločnosti by preto mali už teraz začať skúmať celý svoj hodnotový reťazec z hľadiska rizík udržateľnosti, vyhnúť sa im alebo ich aspoň výrazne znížiť (v strednodobom až dlhodobom horizonte), aby zostali atraktívnym obchodným partnerom alebo aby neutrpeli nepriaznivé dôsledky pri budúcom financovaní.

Systémy riadenia slúžia ako ochranné zábradlie

Odporúčanie zamerať sa na riziká udržateľnosti teraz vyvoláva zaujímavú otázku, do akej miery sú existujúce systémy riadenia vhodné na podporu podnikov pri takýchto analýzach rizík a aké styčné body by mohli existovať napríklad v normách ISO 9001, ISO 14001 alebo ISO 45001.

Základná štruktúra ISO (High-Level-Structure, HLS), ktorá bola zavedená pred rokmi, sa v tomto smere ukázala ako užitočná. Jej výsledkom je, že všetky normy systému manažérstva majú podobnú štruktúru, stanovujú zväčša rovnaké požiadavky vo vzťahu k príslušnej oblasti a používajú harmonizovanú terminológiu.

Zapojenie zainteresovaných strán

Konkrétne sa ďalej budeme venovať koreláciám medzi CSR a témami "kontext organizácie a zainteresované strany", "(politika kvality/environmentálna politika)" a "riziká a príležitosti s ohľadom na záväzné záväzky".

S (plánovaným) zavedením rozšírených požiadaviek na podávanie správ a zákona o dodávateľskom reťazci, ktorý bude mať markantný vplyv na vnútorné vzťahy medzi organizáciou a jej dodávateľmi, dochádza k zmenám v "externých otázkach" a "kontexte", v ktorom spoločnosť pôsobí (pozri ISO 9001, kap. 4.1). Rovnako ovplyvnené sú aj požiadavky a očakávania zainteresovaných strán (pozri ISO 9001, kap. 4.2), ktoré sa stávajú "relevantnými", a teda povinnými/záväznými už len preto, že právne a regulačné požiadavky sú formulované spolu s povinnosťami podávania správ a zákonom o dodávateľskom reťazci.

Formovanie politiky kvality a environmentálnej politiky

Pri definovaní politiky podniku vznikajú aj priame, odvoditeľné odkazy. Napríklad politika kvality a/alebo environmentálna politika musí obsahovať "záväzok plniť platné požiadavky" (ISO 9001, kap. 5.2.1c). Takouto platnou požiadavkou je bezpochyby európska smernica alebo zákon. Okrem toho normy systému manažérstva vyžadujú, aby "politika (organizácie) bola primeraná (...) kontextu".

Keď sa teda zmení kontext a očakávania spotrebiteľov, finančných organizácií a zákonodarcov priamo alebo nepriamo zmenia požiadavky na stratégiu, výrobky, služby, procesy a dodávateľské reťazce organizácie, môže - ba musí - sa to odraziť v zmenenej, prispôsobenej podnikovej politike.

V súvislosti s témou "Riziká a príležitosti" (ISO 9001, kap. 6.1.1) sa ukazujú tri aspekty a otázky, ktoré by si podniky mali vedieť analyzovať a zodpovedať:

• Aké nežiaduce účinky by to malo pre spoločnosť, ak by len nedostatočne plnila prípadnú povinnosť podávania správ alebo ak by sa v dodávateľských reťazcoch nedalo preukázať primerané zohľadnenie dodržiavania ľudských práv a/alebo zabránenie environmentálne relevantným škodám?
• Aké príležitosti a možnosti by vyplynuli z dôsledného záväzku a aktívneho postavenia podniku v súvislosti so SZP, napr. z hľadiska imidžu, postavenia značky, trhových podielov, rozvoja nových cieľových skupín, predaja a zisku?
• Zohľadňuje spoločnosť požiadavky, ktoré by mohli vyplynúť zo smernice o SZP a zákona o dodávateľskom reťazci v rámci procesov riadenia dodávateľov a obstarávania? A aké informácie vrátane zmluvných dohôd sa poskytujú "externým dodávateľom" (ISO 9001, kap. 8.4.3)?

Z toho vyplýva takmer nevyhnutnosť čo najrýchlejšie začleniť tieto témy do interných a externých auditov a zo získaných výsledkov vyvodiť úpravy v príslušných podnikových procesoch.

Autori

Michael Wiedmann je právnik zodpovedný za dodržiavanie predpisov vo frankfurtskej pobočke spoločnosti Norton Rose Fulbright. V Nemeckom inštitúte pre dodržiavanie predpisov e.V. (DICO) sa angažuje aj ako spolupredseda pracovnej skupiny CSR/ľudské práva. Frank Graichen viedol divíziu Auditor Management & Competence spoločnosti DQS GmbH, je audítorom pre ISO 9001 a prednáša o témach auditu v Nemeckej spoločnosti pre kvalitu (DGQ) vo Frankfurte nad Mohanom.

Zdroje

¹ Desať zásad Globálneho paktu: https://www.globalcompact.de/ de/ueber-uns/deutsches-netzwerk.php.
² Podrobnosti o Rade pre ľudské práva: https://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/Pages/Home.aspx.
³ Hlavné zásady podnikania a ľudských práv: https://www.globalcompact.de. Skrátený odkaz priamo na PDF: https://bit.ly/3ko346H.
⁴ Kalifornský zákon o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch z roku 2010: https://oag.ca.gov.
⁵ Zákon o modernom otroctve z roku 2015: http://www.legislation.gov.uk.
⁶ Pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva
⁷ Komisia EÚ, Stratégia EÚ pre SZP na roky 2011 - 2014, s. 1, https://www.europarl.europa.eu. Skrátený odkaz priamo na PDF: https://bit.ly/2FJVi86
⁸ Nemecký NAP: https://www.csr-in-deutschland.de/DE/Wirtschaft-Menschenrechte/wirtschaft-menschenrechte.html
⁹ Zoznam vysokého komisára pre ľudské práva: https://www.ohchr.org/EN/Issues/Business/Pages/NationalActionPlans.aspx.
¹⁰ LOI n° 2017-399 du 27 mars 2017 relative au devoir de vigilance des sociétés mères et des entreprises donneuses d'ordre: https://www.legifrance.gouv.fr.
¹¹ Wet van 24 oktober 2019 houdende de invoering van een zorgplicht ter voorkoming van de levering van goederen en diensten die met behulp van kinderarbeid tot stand zijn gekomen (Wet zorgplicht kinderarbeid): https://zoek.officielebekendmakingen.nl.
¹² Smernica 2014/95/EÚ: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/DE/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014L0095&from=EN
¹³ Pracovná skupina Európskeho parlamentu pre zodpovedné podnikanie, webinár z 29. 4. 2020.
¹⁴ Európska zelená dohoda: https: //ec.europa.eu/info/.
¹⁵ Konzultácie EÚ o udržateľnom financovaní (dotazovanie prebiehalo do 15. 7. 2020): https://ec.europa.eu/info/consultations/finance-2020-sustainable-finance-strategy_en.
¹⁶ Viac informácií o "taxonómii" a výsledkoch technickej pracovnej skupiny pre udržateľné financovanie: https://ec.europa.eu/info/publications/sustainable-finance-technicalexpert-group_de.
¹⁷ Odporúčanie Poradného výboru pre udržateľné financie nemeckej spolkovej vlády, priebežná správa - Význam udržateľných financií pre veľkú transformáciu z 5.3.2020: https://sustainable-finance-beirat.de/en/publications/

Poznámka

Uvedený článok sa prvýkrát objavil v čísle 09/2020 nemeckého odborného časopisu "QZ Qualität und Zuverlässigkeit". Uverejňujeme ho tu s láskavým súhlasom vydavateľa.